Vo štvrtok 1. februára uplynie 110 rokov od prvej jazdy električky,
ktorá vyrazila do rakúskej metropoly zo súčasného námestia Ľudovíta
Štúra.
"Už v roku 1898 sa zrodila myšlienka rýchleho a pohodlného spojenia
Viedne a Prešporku elektrickou lokálnou železnicou. Po 16 rokoch sa
projekt stal realitou. Prvého februára 1914 sa trať slávnostne otvorila a
pravidelná premávka začala 5. februára 1914. Viedenská električka, ako
ju familiárne nazývali Prešporčania, sa tešila veľkému záujmu obyvateľov
mesta. V skutočnosti išlo o lokálnu železnicu, ktorá išla z centra
mesta do Petržalky cez most Františka Jozefa, Vajanského nábrežie,
Námestie Ľudovíta Štúra, Mostovú ulicu, Hviezdoslavovo námestie,
Jesenského ulicu, Štúrovu ulicu, Šafárikovo námestie a späť na most," uviedla pre TASR etnologička a historička Katarína Nádaská.
Na moste bola trať dvojkoľajová, v meste jednokoľajová. Električka mala
elektrickú lokomotívu a dva vozne. Unikátne boli lokomotívy a vozne,
ktoré boli dômyselne skonštruované ako kompromis medzi vlakovou a
električkovou dopravou.
Ako priblížila Nádaská, na hraničnej stanici Kopčany – Kittsee sa vždy
menila lokomotíva kvôli rozdielnemu napájaciemu systému. Na uhorskej
(slovenskej) strane bola jednosmerná trakcia a na rakúskej striedavá.
Cesta trvala približne dve hodiny a 15 minút. "Trať mala tri úseky:
prešporský mestský úsek z centra mesta do Petržalky Kopčian,
medzimestský úsek z Petržalky Kopčian do Gross Schwechatu a viedenský
mestský úsek z Gross Schwechatu do centra Viedne k Veľkej tržnici," objasnila Nádaská.
Doprava bezchybne fungovala do roku 1935. Dočasne prerušenie bolo po
rozpade Rakúsko – Uhorskej monarchie. Následne 21. mája 1925 sa premávka
električky obnovila. Pribudla však colná a pasová kontrola.
Začiatkom roka 1935 sa trať na území mesta zrevitalizovala a
"električku" zaradili do siete mestskej koľajovej dopravy. Premávka
električky sa skončila 9. októbra 1938 po pripojení Petržalky k
nacistickému Nemecku. Po skončení 2. svetovej vojny sa už pravidelná
osobná doprava na tomto úseku neprevádzkovala.
Pre starých "Prešpurákov" však bola neoddeliteľná súčasť dopravného
obrazu hlavného mesta. Na rok 1914 išlo o unikátny dopravný systém,
ktorý sa v centre Bratislavy a Viedne správal ako električka a na
medzimestskom úseku ako vlak. Vlako-električkou sa cestujúci odviezli z
centra Prešporku (Bratislavy) do centra Viedne za približne dve hodiny,
bez prestupu a to za 3,40 ale aj 1,70 rakúsko-uhorských korún.
Električka premávala osemkrát denne do Viedne. Prvý spoj odchádzal ráno o
4.50 a posledný spoj o 19.44. Každú nedeľu a cez sviatky bol pridávaný
ešte jeden spoj, ktorý odchádzal o 21.00 hodine.
"Električka sa hojne využívala počas pracovných dní, ale i počas nedieľ a
sviatkov na nákupy napríklad vo Viedenskom modistve, na milé rodinné
návštevy, na napínavé športové podujatia, na návštevu viedenského
divadla a opery, či len na návštevu koncertu, prechádzky a dobrej
viedenskej kávy. Nezaostávali ani zaľúbenci, veď aj romantické rande s
prechádzkou po centre a šálkou voňavej čokolády sa v susednej metropole
dalo stihnúť počas jedného dňa," priblížila Nádaská.
Podľa nej bola Viedenská električka prešporským fenoménom. Na základe
jej príbehu je možné sledovať tému identity Bratislavy, ktorá bola vždy
mestom otvoreným spolunažívaniu kultúr viacerých národov i národností.
Starí Prešpuráci - pamätníci spomínali na vozne, ktoré mali luxusnú a
pohodlnú II. triedu, s mäkkými sedadlami potiahnutými vkusným semišom
olivovej farby. Oddiely III. triedy mali drevené lavice na sedenie, kde
bolo cestovné samozrejme nižšie.
"Viedenská električka je pre dnešných Bratislavčanov kúskom histórie
mesta, stále však tvorí pevnú súčasť lokálnych dejín dvoch susedných
miest na Dunaji Viedne a Bratislavy a je spomienkou na kus našich
spoločných dejín," zdôraznila pre TASR Katarína Nádaská.